Malinois - štandard

ŠTANDARD  FCI No 15 /22.06.2001/F Pôvod: Belgicko
Dátum publikovania štandardu do platnosti: 13.03.2001
Využitie: pôvodne ovčiarske psy, v súčasnosti všestranne využiteľný pracovný (stráženie, obrana, stopovanie, atď.), rovnako ako aj rodinný pes.
Klasifikácia F.C.I.: 1. skupina - ovčiarske psy a pastierske psy (okrem švajčiarskych salašných psov)

1. sekcia - ovčiarske psy
s pracovnou skúškou

Krátka história:
Koncom 19.st. bol v Belgicku celý rad ovčiarskych psov, ktorých typ bol heterogénny a srsť extrémnej rôznorodosti. Aby sa do tohto stavu vecí vnieslo trochu poriadku, vášniví kynológovia sa spojili a obrátili sa s problematikou ujednotenia na profesora A. Reula, z Veterinárnej medicínskej školy v Cureghem, ktorého možno pokladať za skutočného pioniera a zakladateľa tohto plemena.
Plemeno sa oficiálne zrodilo v rokoch 1891 až 1897. "Klub belgického ovčiarskeho psa" bol v Bruseli založený 29. septembra 1891 a ešte v tom istom roku, 15. novembra profesor A. Reul zhromaždil v Curegheme 117 psov, čo umožnilo súpis a výber najlepších jedincov. Nasledujúce roky sa začalo so skutočnou selekciou, praktizujúc blízku príbuzenskú plemenitbu na niekoľkých jedincoch.
3.apríla 1892 je "Klubom belgického ovčiarskeho psa" vypracovaný prvý detailný štandard plemena. Jedno jediné plemeno bolo prípustné s troma rozličnými osrsteniami. Avšak, ako sa v tom čase hovorilo, belgický ovčiak bol len psom prostých ľudí, a tak mu chýbala prestíž. Až v roku 1901 boli prvé belgické ovčiaky zaregistrované v "Knihe pôvodov Kráľovskej spoločnosti zo Saint-Hubert".(L.O.S.H.)
V priebehu nasledujúcich rokov sa vedúci kynológovia zaoberajúci sa belgickými ovčiakmi vrhli do úlohy zjednotiť tento druh a napraviť nedostatky. Možno povedať, že okolo r. 1910 bol typ a charakter belgického ovčiaka pevne ustanovený.

VŠEOBECNÝ VZHĽAD:
Belgický ovčiak je pes strednej dĺžky, harmonicky stavaný, majúci eleganciu a silu, stredného vzrastu, suchého a silného svalstva, pomyselne kvadratický, prírodný, zvyknutý na život na voľnom vzduchu a stavaný tak, aby odolával tak častým atmosferickým zmenám v Belgicku. Svojimi harmonickými formami a hrdým nosením hlavy musí robiť dojem elegantnej robustnosti, ktorý sa stal atribútom jedincov vybraných z pracovnej rasy. Na kynologických akciách je belgický ovčiak posudzovaný v prirodzenom statickom postoji, bez fyzického kontaktu so svojim vystavovateľom.

DÔLEŽITÉ PROPORCIE:
Belgický ovčiak je pomyselne kvadratický. Hĺbka hrudníka je na úrovni lakťov. Dĺžka papule je rovnaká alebo mierne väčšia ako dĺžka polovice hlavy.

SPRÁVANIE/POVAHA:
Belgický ovčiak je bdelým a aktívnym psom, prekypujúci vitalitou a vždy pripravený na akciu. K vrodenej vlohe strážcu stád pripája vzácne kvality najlepšieho strážneho psa majetku. Bez zaváhania je húževnatým a zapáleným ochrancom svojho pána. Snúbia sa v ňom všetky požadované kvality dobrého ovčiarskeho, strážneho a služobného psa a psa obranára. Jeho živý a bdelý temperament a pevný charakter, bez známok agresie, musia byť viditeľné z jeho držania tela a hrdého a pozorného výrazu jeho iskriacich očí. Uvedomíme si jeho "kľudný" a "odvážny" charakter.

 HLAVA:
nosená vysoko, nie prehnane dlhá, priama, dobre modelovaná a suchá. Lebka a nos sú zreteľne rovnakej dĺžky, maximálne s veľmi jemne dlhším nosom, čo dáva celkovému obrazu správny výraz.

OBLASŤ LEBKY:
strednej šírky, úmerná s dĺžkou hlavy, vpredu skôr plochá ako zaokrúhlená, lebečná ryha málo zreteľná, z profilu paralelná s imaginárnou čiarou predlžujúcou chrbát nosa, tylový hrboľ málo rozvinutý, nadočnicové a podočnicové oblúky nie príliš zvýraznené.

Stop: mierny

TVÁROVÁ OBLASŤ:

Ňucháč: čierny

Papuľa: strednej dĺžky a dobre modelovaná pod očami, postupne sa zužujúca smerom k nosu, chrbát nosa rovný a paralelný s predĺženou vrchnou líniou čela, papuľa dobre rozovretá, čo znamená, že keď je papuľa otvorená, kútiky pyskov sú ťahané dozadu a čeľuste sú dobre roztiahnuté.

Pysky: úzke, suché a silne pigmentované.

Čeľuste/zuby:
silné a biele zuby, pravidelne a pevne vsadené do dobre rozvinutých čeľustí. Nožnicový zhryz; kliešťový zhryz, ktorý je uprednostňovaný pastiermi, je tolerovaný. Kompletný chrup, zodpovedajúci zubnému vzorcu; absencia dvoch premolárov (2xPM1) je tolerovaná a moláre 3 (M3) (ich absencia) sa neberú na vedomie.

Líca: Suché a ploché, ale svalnaté.

Oči: strednej veľkosti, ani zvýraznené, ani vsadené, jemne vo forme mandlí, šikmé, hnedej farby, najlepšie tmavé; očné viečka lemované čiernou; pohľad priamy, živý, inteligentný a spýtavý.

Uši: Skôr malé, vysoko nasadené, trojuholníkového vzhľadu, pri základni zaokrúhlené, koniec ucha tvorí špic, pevné, nosené rovno a vzpriamene, keď je pes v pozore.

Krk: Dobre nasadený, mierne predĺžený, dostatočne vzpriamený, dobre osvalený, postupne sa rozširujúci smerom k pleciam, bez laloku, šija mierne zaoblená.

Telo: silné mocné bez ťažkopádnosti; jeho dĺžka od pliec po zadok je približne rovnaká ako výška v kohútiku.

Horná línia: Línia chrbta a bedier je rovná.

Kohútik: Zvýraznený.

Chrbát: Pevný, krátky a dobre osvalený.

Bedrá: Pevné, svalnaté; dostatočne široké, dobre osvalené. 

Zadok: Dobre svalnatý; mierne klesajúci; dostatočne široký, ale nie príliš.

Hrudník: nie prehnane široký, dobre klesajúci; rebrá zaoblené v ich hornej časti; z pohľadu spredu nie je predhrudie ani príliš široké, ani úzke.

Spodná línia: Začína nad hrudníkom a mierne stúpa, v harmonickej krivke, smerom k bruchu, ktoré nie je ani stiahnuté, ani voľné, ale je jemne vystúpené a mierne rozvinuté.

Chvost: Dobre nasadený, silný v základni, priemernej dĺžky, prinajmenšom dosahuje - ale je vhodnejšie ak presahuje - pätový kĺb; v pokoji nosený spustený, špičkou mierne stočenou dozadu v úrovni pätového kĺbu; v afekte viac zdvihnutý bez toho, aby presahoval chrbtovú líniu, krivka smerom k špičke je viac zvýraznená, bez toho aby vytvárala háčik alebo deformáciu.

ČASTI TELA:

PREDNÉ KONČATINY:
Celkový pohľad: Kosti pevné, ale nie ťažké; svalstvo suché a silné; predné končatiny sú videné zo všetkých strán kolmo a dokonale paralelné z pohľadu spredu.

Ramená: Lopatka je dlhá a šikmá, dobre nasadená, spolu s ramennou kosťou formujúca dostatočný uhol, ideálne 110-115 stupňov.
Predná končatina: Dlhá a dostatočne oblá.
Lakeť: Pevný, ani voľný, ani stiahnutý.
Predlaktie: Dlhé a rovné.
Zápästie: Veľmi silné a zreteľné.
Záprstie: Silné a krátke, buď kolmé k zemi alebo veľmi málo naklonené smerom dopredu.
Labky: Okrúhle, mačacie labky; prsty ohnuté a dobre stiahnuté; vankúšiky hrubé a elastické; pazúry tmavé a veľké.

ZADNÉ KONČATINY:
Celkový pohľad: silné, ale bez ťažkopádnosti; zadné končatiny sú z profilu kolmé a zo zadného pohľadu sú dokonale paralelné.
Stehno: Priemernej dĺžky, široké a silne svalnaté.
Koleno: Približne kolmé na bedrá; kolenný uhol normálny.
Noha: Strednej dĺžky, široká a svalnatá.
Predkolenie: Blízko k zemi, široké a svalnaté, primerane zauhlené.
Priehlavok: Pevný a krátky; vlčí pazúr nie je žiadúci.
Labky: Môžu byť jemne oválne, prsty ohnuté a dobre stiahnuté; vankúšiky hrubé a elastické; pazúry tmavé a veľké.

CHÔDZA: Živý a uvoľnený pohyb pri každej činnosti: belgický ovčiak je dobrým bežcom, ale je pre neho prirodzenejšie ísť krokom alebo poklusom: končatiny sa pohybujú v súlade s telom. Vo veľkých rýchlostiach sa labky približujú strednej línii tela, v pokluse je rozpätie priemerné, pohyb pravidelný a ľahký s dobrým odrazom zadných končatín, horná línia ostáva dobre napnutá bez toho, aby boli predné končatiny zdvíhané príliš vysoko. V neustálom pohybe vyzerá byť belgický ovčiak neúnavný; jeho odraz je rýchly, pružný a živý. V plnej rýchlosti je schopný vykonať náhle zmeny smeru; vo svojom prekypujúcom temperamente a svojej túžbe strážiť a chrániť má výraznú tendenciu chodiť do kruhu.

KOŽA: Pružná, na chrbte dobre napnutá; okraje pyskov a očných viečok silne pigmentované.

SRSŤ A VARIETY: Vzhľadom na rôznu dĺžku, smer, vzhľad a farbu srsti sa u belgických ovčiakov rozlišujú štyri variety tejto rasy: Groenendael, Tervueren, Malinois, Laekenois.

Tieto štyri variety sú posudzované oddelene a môžu získať C.A.C., C.A.C.I.B. alebo résérvé.

CHARAKTERISTIKA SRSTI: V každej variete musí byť srsť vždy hustá, bohatá a s dobrou štruktúrou, tvoriac s podsadou výborný ochranný plášť.

A. DLHÁ SRSŤ: Srsť je krátka na hlave, vonkajšej strane uší a na dolnej časti končatín, okrem zadného okraja predkolenia; od lakťa po zápästie je srsť dlhá, nazývaná "zástavica". Na zvyšku tela je srsť dlhá a priľahlá, okolo krku a hrudi je dlhšia a bohatšia - tvorí golier a náprsenku. Otvor ušného laloku je chránený hustou srsťou. Srsť od základu ucha je zdvihnutá a rámuje hlavu. Zadná časť stehien je lemovaná veľmi dlhou a veľmi hustou srsťou, ktorá vytvára nohavice. Chvost je vybavený hustou a bohatou srsťou, ktorá tvorí chochol.
Dlhú srsť majú Groenendael a Tervueren.

B. KRÁTKA SRSŤ: Srsť je veľmi krátka na hlave, na vonkajšej ploche uší a na spodnej časti končatín. Je krátka na zvyšku tela a dlhšia na chvoste a okolo krku, kde vykresľuje golier, ktorý sa vytvára pri základe ucha a tiahne sa až ku hrdlu. Okrem toho, zadná strana stehien je ozdobená dlhšou srsťou. Chvost je vztýčený, ale neformuje chochol.
Krátku srsť má Malinois.

C. DRSNÁ SRSŤ: To, čo predovšetkým charakterizuje drsnú srsť, je stav drsnosti a suchosti srsti, ktorá je okrem toho vŕzgajúca a zježená. Na všetkých častiach tela je dĺžka srsti približne 6 cm, srsť je kratšia na chrbte nosa, na čele a na končatinách. Ani chlpy okolo očí, ani tie, ktoré sú na papuli, nie sú dostatočne vyvinuté, aby maskovali formu hlavy. Existencia osrstenia papule je však povinná. Chvost nemusí tvoriť chochol.
Drsnú srsť má Laekenois.

FARBA:
Maska: u Tervuerenov a Malinoisov musí byť výrazná, tak aby zahrnula horné a spodné pysky, kútiky pyskov a očné viečka do jednej čiernej zóny. Striktne je určených šesť pigmentačných bodov: obe uši, obe horné očné viečka a oba pysky horné i spodné, ktoré musia byť čierne.

Charbonáž (uhľovanie): U Tervuerenov a Malinoisov charbonáž znamená, že srsť je výrazne čierna, čo prekrýva základnú farbu. (Pozn.: Pritom ale stále základná sýta plavá farba musí byť výraznejšia a uhľovanie len jemne naznačené.) Táto čierna je "ostrá", nesmie však byť prítomná ani na veľkých plochách, ani vytvárať pásiky. U Laekenois je charbonáž diskrétnejšia.

Groenendael: jedine čierna jednoliata.

Tervueren: po masku jedine plavá+charbonáž a sivá+charbonáž; avšak plavá+charbonáž sa uprednostňuje. Plavosť musí byť teplá, ani svetlá, ani vyblednutá. Všetky psy, ktorých farba je iná ako plavá+charbonáž alebo nezodpovedá požadovanej intenzite nemôžu byť považované za výberový subjekt.

Malinois: výhradne plavá+charbonáž s čiernou maskou.

Laekenois: výhradne plavá so stopami uhľovej, prevažne na papuli a na chvoste.

Pre všetky variety: trochu bielej je tolerované na hrudi a na labkách.

VEĽKOSŤ, HMOTNOSŤ A ROZMERY:
Výška v kohútiku: požadovaná výška je v priemere
62 cm pre psy
58cm pre sučky
Limity: - 2 cm, + 4cm.

Hmotnosť: psy okolo 25-30 kg
sučky okolo 20-25 kg.

Rozmery: priemerné normálne rozmery belgického ovčiaka
Belgický ovčiak (pes) majúci 62 cm v kohútiku:
· dĺžka tela (od špičky ramena po sedací hrboľ): 62 cm
· dĺžka hlavy: 25 cm
· dĺžka nosa: 12,5-13 cm.

NEDOSTATKY: Všetky rozdiely vzhľadom na predchádzajúci text sú považované za nedostatok, ktorý bude penalizovaný vzhľadom na svoju závažnosť.
· Všeobecný vzhľad: ťarbavý, chýbajúca elegancia; príliš ľahký a príliš krehký; dlhší ako vyšší, obdĺžnikovitý rámec tela.
· Hlava: ťažká, príliš silná, postrádajúca paralelizmus, nedostatočne modelovaná alebo suchá, čelo príliš okrúhle; stop príliš výrazný alebo nevýrazný; papuľa príliš krátka alebo kliešťovitá; orlí nos; oblúky obočia alebo podočnicové oblúky príliš výrazné.
· Ňucháč, pysky, očné viečka: stopy po depigmentácii.
· Chrup: hryzáky zle usporiadané. Vážny nedostatok:
chýbajúci hryzák
chýbajúci jeden premolár 3 (PM3)
jeden premolár 2 (PM2)
chýbajúce tri premoláre 1 (PM1).
· Oči: svetlé, okrúhle.
· Uši: veľké, dlhé, príliš široké v základe, nízko nasadené, divergentné alebo konvergentné.
· Krk: tenký; krátky a vsadený.
· Telo: príliš predĺžené; hrudný kôš príliš široký (cylindrický).
· Kohútik: nevýrazný, nízky.
· Horná línia: chrbát a/alebo bedrá dlhé, slabé, klesajúce alebo klenuté.
· Zadok: príliš zrazený, zdvihnutý.
· Spodná línia: príliš nízka; voľné brucho.
· Chvost: príliš nízko nasadený; nosený príliš vysoko, formujúci háčik alebo vychýlený do strán.
· Končatiny: kosti príliš ľahké alebo príliš ťažké; zlá kolmosť z profilu (napr. záprstie príliš šikmé alebo zápästie slabé), spredu (napr. nohy zbiehavé alebo do X, lakte voľné) alebo zozadu (napr. zadné končatiny zbiehavé, rozbiehavé alebo sudovité, predkolenie zovreté alebo uvoľnené, atď.); príliš málo alebo prehnane zauhlené.
· Labky: otvorené.
· Chôdza: pohyb viazaný, príliš krátky krok, málo priestranný, voľný chrbát za pohybu, vysoký krok.
· Srsť: Pre všetky štyri druhy: nedostatok podsady.
Groenendael a Tervueren: srsť otvorená, zvlnená alebo kučeravá; srsť nedostatočne dlhá.
Malinois: stredne dlhá srsť na miestach kde má byť krátka; krátkosrstosť; drsná srsť rozosiata v krátkej srsti; srsť zvlnená.

Laekenois: srsť príliš dlhá, hodvábna, zvlnená, kučeravá alebo krátka; preplnená jemnou srsťou rozosiatou po hlukoch v drsnej srsti; nadbytočne dlhé chlpy okolo očí alebo v spodnej časti hlavy; "splstnatelý" chvost.
· Farba: Pre všetky štyri variety: biela škvrna na hrudi formujúca náprsenku; biela farba presahujúca labky.
Groenendael: ryšavé náznaky v srsti; sivé nohavice.
Tervueren: sivá farba
Tervueren a Malinois: sfarbenie žíhané; zafarbenie nedostatočne teplé; nedostatok alebo prebytok charbonáže alebo jej usporiadanie v mapách po tele, nedostatočná maska.
Tervueren, Malinois a Laekenois: plavá príliš svetlá; základná farba veľmi nevýrazná, teda "zriedená", je považovaná za závažný nedostatok.
· Charakter: nedostatočná sebadôvera alebo prílišná nervozita.

VYLUČUJÚCE NEDOSTATKY:
· Povaha: agresívna alebo plachá
· Všeobecný vzhľad: postrádanie plemenného typu.
· Chrup: predhryz; podhryz dokonca aj bez straty kontaktu (opačný zhryz): prekrížený zhryz; chýbajúci:
očný zub (1xC)
horný (1xPM4) a dolný (1xM1)
molár (1xM1 alebo 1xM2, okrem M3)
premolára 3 (1PM3) plus jeden ďalší zub
alebo spolu tri zuby (bez premolára 1) alebo viac.
· Ňucháč, pysky, očné viečka: silná depigmentácia.
· Uši: padajúce alebo manipuláciou upravené.
· Chvost: chýbajúci alebo skrátený, či vrodením alebo kupírovaním; nosený príliš vysoko a vo forme kruhu alebo zatočený.
· Srsť: chýbajúca podsada.
· Farba: všetky farby, ktoré nezodpovedajú tým, ktoré sú opísané pri jednotlivých varietách; biele škvrny príliš rozšírené na hrudi, tým viac, ak stúpajú až ku krku; biela farba na labkách presahujúca polovicu záprstia alebo priehlavku a formujúca ponožky; biele škvrny inde ako na hrudi a labkách; chýbajúca maska, to znamená i papuľa svetlejšej farby ako srsť u Tervuerenov a Malinoisov.
· Veľkosť: nezodpovedajúca predpísaným limitom.

N.B. Samce musia mať dva semenníky normálneho vzhľadu úplne zostúpené do mieška.

Kríženie variant: Kríženie je zakázané, okrem zvláštnych prípadov, pri odchýlkach schválených kompetentnými národnými chovateľskými komisiami.